Šport prináša neskutočné emócie a hlavne ten profesionálny kladie na jeho protagonistov neskutočné nároky. Hráči musia byť fyzicky stopercentne fit, no každý športovec vám povie, že výrazným faktorom úspechu býva hlavne psychika. Tú má pri Rytieroch pod palcom jeden z top mentálnych koučov Slovenska – Milan Kalmancai.
Ako si sa dostal k spolupráci s Rytiermi a v čom spočíva tvoja hlavná úloha pri tíme?
Pred niekoľkými rokmi som začal spolupracovať s hlavným trénerom Teom Hojčom, ešte keď trénoval v Leviciach. Spolupráca v Leviciach bola úspešná a tak sme zostali v kontakte. Keď sa vrátil trénovať na Slovensko, do Spišskej, tak sme automaticky nadviazali ďalšiu spoluprácu. Hneď prvá sezóna pri Rytieroch vyšla fantasticky. S titulom v Slovenskom pohári a aj víťazstvom v lige. Moja úloha je konzultačná. Ako mentálny kouč si všímam veci, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné. Spoločne s trénermi hľadáme riešenia ako z hráčov dostať maximálny výkon. Mávam aj skupinové sedenia s hráčmi na ktorých sa rozprávame o mentálnej príprave na zápasy a o tom ako napríklad budovať víťaznú mentalitu.
Mentálna stránka hráča je dôležitá vec. Spolupracoval si s mnohými hráčmi, skús porovnať americkú mentalitu hráčov s tými európskymi a zvlášť so slovenskými?
Keby som mal na prvú odpovedať, tak ten najväčší rozdiel je v sebavedomí. Americkí hráči, ale aj balkánski hráči majú vyššie sebavedomie ako slovenskí hráči. Vyššie sebavedomie, ale nehovorí o kvalite a výkonnosti. Hovorí len o tom, že kto si viac verí a kto si je viac vedomý svojich silných stránok. V niektorých situáciách slovenský hráč môže mať aj vyššiu kvalitu ako americký legionár, ale nižším sebavedomím, alebo pochybovaním o sebe tú kvalitu nevie ukázať na ihrisku.
Každý basketbalista a aj každý športovec je individuálna osobnosť. Jednou z mojich úloh je aj práca na zvyšovaní sebavedomia a istoty u športovcov. Dobrá správa je, že sa to dá zlepšiť. Ale tak ako v každej oblasti zlepšovania, je to proces. Prvá podmienka je, že hráč chce na sebe pracovať a chce sa zlepšovať. Nielen basketbalovo, ale aj osobnostne a lídersky. Môže to robiť sám, alebo to môže robiť s pomocou mentálneho kouča. Môj názor je ten, že s pomocou kouča je to oveľa rýchlejšie.
Aký je pohľad na mentálnu prípravu na Slovensku a na čom by podľa teba mali basketbalisti pracovať po tejto stránke?
Keď som v roku 2016 končil koučovací výcvik, tak už vtedy som mal za sebou niekoľko rokov podnikania. Dnes je to 19 rokov podnikania a počas celého obdobia som pracoval s ľuďmi. Môžem povedať, že to neboli desiatky, ale stovky ľudí s ktorými som prišiel do kontaktu, či už ako klientmi, alebo kolegami. Dôvod ,prečo to spomínam je ten, že obrovské množstvo ľudí síce vie o osobnom rozvoji, počulo o ňom, čítali knihy, pozerali videá, ale nerobia na ňom pravidelne a systematicky.
Presne takto isto je to aj v športe. Najčastejšia veta fanúšikov, hráčov, trénerov alebo vedenia športových tímov je „Je to o hlave“. Túto vetu som počul nespočetne krát. Otázka za milión. Čo presne znamená, že „Je to o hlave“? Jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol ísť cestou koučingu a mentálnej prípravy bol práve ten, že som chcel vedieť, čo to presne znamená. Počas svojej koučovacej cesty som prišiel na to, že v tom nie je žiadna mágia, ani žiadna čarovná formulka, ktorú keď niekomu poviem, tak sa zrazu všetko zmení. Odpoveď na otázku (čo to znamená, že je to v hlave) je, že je to o každodennej drobnej práci samého so sebou. Je to o rutinách, o nových návykoch, o malých zmenách, ktoré športovec, ale vlastne aj každý človek začne robiť pravidelne a systematicky. A keď to robiť začne, tak dostane tú „hlavu“ pod kontrolu. Vtedy sa môžu začať diať zmeny.
Aká dôležitá je podľa teba mentálna príprava tímu, ako dvíhať sebavedomie hráčov keď sa nedarí a naopak ako ich „krotíš“ keď sa darí až príliš?
Ja som fanúšikom komunikácie. Otvorenej komunikácie. Je potrebné sa rozprávať a hľadať k sebe cestu. Sebavedomie človeka je niečo, čo balansuje na tenkej hrane. Malá drobnosť dokáže v sekunde zvýšiť, alebo znížiť sebavedomie. Napríklad premenená strela za 3 body, respektíve nepremenený trestný hod. Príliš vysoké, alebo príliš nízke sebavedomie, nemusí byť pre hráčov užitočné. Zdravé sebavedomie, ktoré pozostáva z toho, že hráč je schopný objektívne definovať svoje silné aj slabé stránky, je dobrý základ k tomu, aby mohol so sebavedomím pracovať. Potom môžu nasledovať ďalšie techniky, ktorými si hráč môže sebavedomie zvyšovať aj sám. Ak je to takto optimálne nastavené, tak ani prehra a ani výhra nemusia mať dramatický dopad na sebavedomie hráča. Vtedy netreba sebavedomie ani dvíhať a ani krotiť. Práve naopak, hráči dokážu sami zhodnotiť v akej situácií sa nachádzajú a čo je potrebné robiť. Je to aj o skúsenosti hráča, ale je to najmä o tom, že hráč pozná svoje silné stránky a je si ich vedomý a dokáže ich použiť. Takisto aj tím môže spoznať svoje silné stránky a je schopný ich použiť v kľúčových momentoch.
Býva pravidlom, že herný líder je aj mentálny líder?
Niekedy áno a niekedy nie. Líderstvo sa tvorí a buduje. Sú hráči, ktorí majú líderstvo v sebe, sú tzv. prirodzení lídri. Potom sú hráči, ktorí sa k líderstvu prepracovali. Skúsenosťami, okolnosťami a prácou na sebe. Nie je pravidlo, že len tím, ktorý má lídra môže vyhrávať tituly. Je veľa príkladov z rôznych športov, kde aj tímy bez jedného prirodzeného lídra boli majstri alebo víťazi šampionátov. Výhoda toho, že má tím lídra je v tom, že dokáže lepšie koordinovať situácie na ihrisku aj mimo neho. Líder určuje tímu smer a v kritických momentoch je ten, kto ide na hranu a svojimi osobnostnými vlastnosťami dokáže tím potiahnuť. Ak tím nemá jedného lídra, tak vodcovské úlohy preberá tím sám za seba. V rôznych momentoch sa ukazujú rôzni hráči so svojimi líderskými schopnosťami. Jednou z mojich úloh je dávať trénerom informáciu o tom, kto má potenciál prebrať na seba líderské úlohy.
Kádre pre novú sezónu sa postupne kryštalizujú. Ako vidíš ďalší ročník a kam podľa teba bude patriť Spišská Nová Ves?
Ja si myslím, že najbližší ročník bude veľmi zaujímavý. Okrem toho, že sa vrátil tradičný basketbalový klub z Nitry, tak v lige je veľa rivalov, ktorý si nič nedarujú. A presne o tom je šport a preto aj fanúšikovia radi chodia na zápasy. Kvôli atmosfére, rivalite a emóciám. Spišská má skvelých fanúšikov, má oddaný fanklub Šalene gebule, ktorý cestuje aj na zápasy vonku. V klube pracujú ľudia, ktorí do toho dávajú srdce a robia to aj nad rámec svojich časových možností. Toto je predpoklad toho, že tréneri a hráči majú podporu. Majú zázemie, od ktorého sa môžu potom odraziť ďalej. Rytieri určite bude patriť k lídrom ligy, lebo ich k tomu predurčuje aj nedávna história, ale aj mentalita trénerov a hráčov. Spišská je víťazný tím, zároveň je tím, ktorý nerád prehráva, ale najmä Spišská je tím s nezlomnou vôľou.
Ty „robíš“ len s basketbalistami, alebo prešli tvojim koučingom aj nejakí iní špičkoví športovci? Ak áno tak s akými a s kým sa ti prípadne „robilo“ najlepšie?
Zo známejších športovcov som pracoval s biatlonistkami Fialkovými, slovenským hokejistom Marekom Slobodom, s českým MMA fighterom Víťom Rajnochom, s tímom Patriotov, tímom Rytierov a aktuálne rozbieham spoluprácu s jednou olympijskou reprezentantkou. Koučoval som, alebo aj stále koučujem športovcov z rôznych oblastí. Florbal, šípky, hokej, atletika, tenis, futbal, cyklistika atď. Nezameriavam sa v koučovaní na jeden šport. Vytvára mi to priestor na čerpanie inšpirácií z rôznych športových odvetví a následne môžem prenášať tú skúsenosť pre svojich klientov. Osobne som veľkým fanúšikom akéhokoľvek športu od detstva. Sledoval som šport prakticky od škôlky . Hrával som futbal III. ligu do úrovne mladšieho dorastu. Dobre sa mi pracuje s hráčmi, alebo s trénermi, ktorí chcú na sebe pracovať. To je aj základná podmienka toho, že do spolupráce s nimi idem. Všetci športovci, s ktorými som spolupracoval alebo spolupracujem tak chceli a chcú niečo zmeniť, zlepšiť a chcú na sebe pracovať. Preto sa mi s každým robilo dobre. Ja som aj veľký fanúšik svojich klientov. Keď nie som priamo s nimi, tak pri ich výkonoch prežívam ich výhry aj prehry. Potom, keď už spolu sedíme, tak sa dokážem odosobniť a byť im užitočný ako ich mentálny kouč.
Rád by som povzbudil športovcov aj trénerov, ktorí si prečítali tento rozhovor. Dohodnite si stretnutie s mentálnym trénerom. Nemusím to byť priamo ja, na Slovensku funguje viacero mentálnych koučov. Vieme vám byť užitoční v tom, že spoločne sa pozrieme na situácie, ktoré bežne zažívate, iným pohľadom. Môžete sa s nami rozprávať o tímovom, ale aj individuálnom rozvoji iným spôsobom ako sa bežne o tom rozprávate vo svojom okolí. A práve ten iný pohľad a špecifický koučovací rozhovor vám môže priniesť potrebný chýbajúci dielik do skladačky.
Za rozhovor poďakoval.
Oliver Buza
